Ako malá som chodila na výtvarný krúžok. Okrem maľovania sme raz za čas modelovali z hliny. Pracovali sme v malej pivnici, v čarovnej, vlhkej miestnosti, ktorej vôňu si viem vybaviť dodnes. Bol v nej záhadný kruh, na ktorom sa nám nikdy nedovolili hrať! Ostala vo mne nesplnená detská túžba, ktorá na mnohé roky ostala skrytá hlboko spolu so všetkými ostatnými nesplnenými túžbami.
Pred vyše piatimi rokmi mi to znova pripomenula tmavozelená keramická mydelnička u známeho v kúpeľni. Mala tvar ruky, bola v etno štýle. Takú chcem!“, vravím kamarátovi a rovno kontaktujem keramičku, ktorá ju vyrobila. Žiaľ, už také nevyrába. Prebudili sa všetky moje zabudnuté umelecké sklony, spomienka na moje detské ruky v hline. Ja si takú vyrobím!
No lenže ako??
Hm, čas zase plynul.
V roku 2020 som sa zúčastnila semináru prírodného staviteľstva, kde som stretla mnoho zaujímavých ľudí. Najzaujímavejší z nich bol Jakub, ktorý sa venoval keramike.
„Aaaaha! No výborne!“, zaplesala som, ukázala mu fotku mydelničky v tvare ruky. Zistila som, že sa veci z hliny minimálne dvakrát vypaľujú, že tá zelená glazúra je pravdepodobne „flaschengrun“, kde sa čo dá kúpiť a čo to vlastne tá keramika je.
Toto bol ten posledný krôčik k začiatku nekonečnej cesty.
Kúpila som prvý balík hliny a malú dózičku glazúry.
Do toho, ďalšia „náhoda“
V dôsledku korony sme sa s vtedajším mužom Marekom odsťahovali dlhšie na chatu na Spiši, kam sme vzali zaprášený hrnčiarsky kruh z jeho pivnice. Reku, konečne vyskúšajme to točenie na kruhu.
A tak sa stalo. Tu to celé začalo. Od toho momentu sme mali jedálenský stôl plný keramiky, kuchynskú linku plnú glazúr a obaja sme len googlili, pozerali youtube videá hrali sa a skúšali.
Marek točil a ja som glazovala. Jeho fascinovali tvary, mňa farby.
Koncom roku 2020 sme naše vecičky prvýkrát ponúkli na predaj, vznikla tak naša spoločná značka Kreamika.
Potrebovali sme vtedy pár šikovných rúk na pomoc s točením a na náš inzerát sa prihlásil hádajte kto, Jakub zo semináru prírodného staviteľstva!
Tak sa nám náhodne cesty opäť spojili. A sú spojené dodnes.
Naša spoločná cesta s Marekom sa naopak v roku 2022 skončila. V januári 2023 sa tak zrodila moja vlastná značka Wild poppy ceramics.
Pridala sa ku mne Janka, ktorá bola kedysi mojou spoluletuškou v leteckej spoločnosti. Spolu si teraz ulietame ďalej 🙂
V keramickej tvorbe najviac milujem experimentovanie s glazúrami. Hra s farbami je pre mňa najsilnejším hnacím motorom. Jednu vec glazujem a už vtedy mi ide hlavou, čo môžem vyskúšať na tej druhej. Mám pocit, že som objavila nekonečno.
Minulý rok sme si trúfli otvoriť kurzy a začiatkom tohto roka sme sa sťahovali do úžasných priestorov, ktoré si po prvýkrát zaslúžia názov Ateliér. Samé skvelé rozhodnutia! 🙂 Cítim sa ako ryba vo vode, akoby všetky kroky smerovali sem.
A tak si kvitneme na tej našej keramickej lúke, spolu so všetkými vlčími makmi, bez ktorých by lúka nebola lúkou. Robíme sebe aj vám radosť a tak to má všetko o to väčší zmysel.